Futbal: Žiarčan s kapitánskou páskou na ruke [ziar.sk]

Šestnásťročný Žiarčan Martin Šimko hráva futbal od svojich piatich rokov. Dlhé roky bol hráčom FK Žiar nad Hronom. Vo výbere slovenskej reprezentácie do 17 rokov sa môže hrdiť kapitánskou páskou.

Martin hrával za FK Žiar nad Hronom od svojich piatich do štrnástich rokov. Posledné dva roky pôsobí v FK Dukla Banská Bystrica. Mladý obranca je v súčasnosti kapitánom nášho výberu. „Futbal som začal hrávať za žiarsku prípravku pod dohľadom môjho otca. Neskôr ma trénovali hlavne tréneri Weiss a Barboriak. Profesionálne hrávam futbal od svojich štrnástich rokov, kedy som prišiel do FK Dukla Banská Bystrica," vysvetľuje Martin a vzápätí dodáva: „Pre futbal som sa rozhodol preto, lebo ma napĺňa a život bez futbalu si neviem predstaviť. Na ihrisku zabúdam na všetky moje problémy a starosti. Futbal je hra plná krásnych, ale aj smutných momentov a presne to na tomto športe najviac zbožňujem."

Keďže Martinov otec je tiež futbalista, aj svojho syna priviedol k tomuto športu. Práve po otcovi zdedil aj, ako sám hovorí, futbalové veci.

Najkrajšie sú emócie a pocit z výhry

Martin dnes hráva na pozícii stredného obrancu. „Najkrajší pocit som mal asi po dueli s Litvou, ktorý pre nás znamenal postup do druhej fázy kvalifikácie Majstrovstiev Európy. Za najdôležitejšie a najťažšie zápasy považujem zápasy v prvej fáze kvalifikácie Majstrovstiev Európy a taktiež aj zápas s Plzňou o majstra Československa," hovorí o najkrajších momentoch v doterajšej kariére Martin. Jeho najbližším priateľom je Matej Rišňovský, s ktorým sa pozná už od škôlky a spolu hrávali aj za FK Žiar nad Hronom. Momentálne spolu taktiež dochádzajú aj do Banskej Bystrice. A ako vyzerá bežný deň mladého futbalistu? „Ráno okolo pol siedmej vstanem a idem do školy, kde som do pol druhej. Potom cestujem do Banskej Bystrice. Tu absolvujem tréning a naspäť domov sa vraciam až večer o pol ôsmej." Aj keď domov sa vracia až vo večerných hodinách, tvrdí, že sa to dá zvládnuť. „Áno, dá sa to skĺbiť, aj keď je to náročnejšie. V škole mám individuálny plán, s ktorým sa to dá zvládnuť ľahšie. Niekedy je to ale naozaj náročné, keď prídem večer domov unavený a musím sa ešte učiť," priznáva a podotýka: „Mám hlavne oveľa menej voľného času ako moji rovesníci a nemôžem sa napríklad stále stretávať so svojimi kamarátmi, ale futbal mi to vynahrádza, takže mi to nevadí."

Za najkrajšie na futbale považuje Martin emócie a pocity z výhry, ktoré sa nedajú opísať. „Pocit, že som na ihrisku nechal telo aj dušu a aj vďaka tomu sa nám podarilo vyhrať, je úžasný."

Pôsobením v reprezentácii si splnil svoj sen

V jednom z rozhovor Martin priznal, že kvalifikácia Majstrovstiev Európy do 17 rokov je pre neho doposiaľ najdôležitejší turnaj v kariére. „Na začiatku si ma všimli tréneri z reprezentácie, v ktorej som bol najskôr len náhradníkom. Po asi roku som dostal nomináciu na môj prvý zraz, ktorý sa konal v Belgicku. Pred zápasmi som cítil veľkú nervozitu, pretože som vedel, že sa musím ukázať len v tom najlepšom svetle, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Neskôr sa mi podarilo udržať sa v nominácii až do kvalifikácie Majstrovstiev Európy," približuje obranca a priznáva, že o reprezentácii sníval asi rok: „Hrať za Slovensko s kapitánskou páskou je pre mňa veľká pocta a trochu aj splnený sen. Cítim hrdosť, ale aj veľkú zodpovednosť za celý tím."

V reprezentácii považuje za jednoznačne najťažší zápas duel so Španielskom, ktoré patrí medzi svetovú elitu. Boli však aj zápasy menej náročné. „Každý európsky výber má dobrý káder a každý zápas je veľmi náročný, takže najľahšieho súpera neviem veľmi zhodnotiť, ale pravdepodobne to bol zápas s Moldavskom." Hoci do konca roka už asi nebude žiadny reprezentačný zraz, už začiatkom nového roka sa bude celá slovenská reprezentácia pripravovať na druhú fázu kvalifikácie Majstrovstiev Európy, ktorej súperov v našej skupine zatiaľ nepoznáme.

Futbalovým aj životným vzorom je pre neho otec

V súčasnosti je Martin študentom žiarskeho Gymnázia Milana Rúfusa. A hoci futbal tvorí veľkú časť jeho života a zaberá mu väčšinu všetkého času, predsa len občas dokáže aj Martin od športu „vypnúť" a dať si pohov. „Keď nehrám futbal, tak sa snažím venovať rodine, priateľke a kamarátom," prezrádza obranca, ktorý za svoj jediný futbalový a aj životný vzor považuje svojho otca. „Ako som už spomínal, práve on ma priviedol k futbalu. Celý život ma vo futbale podporuje a naučil ma veľmi veľa vecí, dal mi mnoho skúseností, kvôli ktorým som lepší futbalista, ale aj človek a za to všetko mu veľmi ďakujem."

Martinovým súčasným najväčším snom je postúpiť cez druhú fázu kvalifikácie s cieľom zahrať si Majstrovstvá Európy. „Za celkový sen považujem hrať futbal za nejaký veľký klub a aby mi futbal zarábal na živobytie," dodáva na záver odchovanec žiarskeho futbalu.