Guardiolova prestavba priniesla majstrovské ovocie

Pred 78. ročníkom španielskej Primery división mnohí tipovali za budúceho majstra Real Madrid, ktorý sa z titulu tešil aj v predošlom ročníku. No situácia sa vyvinula úplne ináč, po zmene trénera a prebudovaní kádra naskočil totiž katalánsky gigant FC Barcelona veľmi skoro na obrátky, ktorým nedokázal čeliť v La Lige nikto a napokon sa môže tešiť nielen z majstrovského titulu, ale aj z víťazstva v Copa del Rey a možno aj z triumfu v Lige majstrov, kde sa nachádza vo finále. V Barcelone odviedli v predsezónnej príprave, ako aj v priebehu sezóny 2008/09, neuveriteľne efektívnu prácu, na ktorej detaily sa v tomto ohliadnutí za španielskou futbalovou sezónou pozrieme.

Neúspešná sezóna a prestavba kádra

FC Barcelona po úspešných rokoch upadla v predchádzajúcej sezóne do značnej krízy. Predtým fantasticky fungujúca ofenzíva stratila svoje čaro, hráči sa na ihrisku viditeľne trápili a ich hromadný pokles formy sa veľmi rýchlo prejavil aj na výsledkoch mužstva. Napokon sa pád tímu zastavil až konečným hvizdom v sezóne, po ktorom sa klub nachádzal na tretej priečke tabuľky za majstrovským Realom a FC Villareal. To značilo markantný pokles, keďže v predchádzajúcej sezóne skončila Barcelona druhá iba podľa vzájomných zápasov za svojim odvekým rivalom z hlavného mesta a predtým v lige zvíťazila s pohodlným 12-bodovým náskokom.

Prezident klubu Joan Laporta tak pociťoval zo strany fanúšikov, ako aj zvnútra klubu, náležitý tlak a rozhodol sa pre zmeny. A ako sa ukázalo, rozhodol sa správne. Začiatkom júna si na lavičku zasadol bývalý defenzívny stredopoliar katalánskeho klubu Josep "Pep" Guardiola a hneď následne začal s prestavbou kádra. Z kabíny sa porúčali Gianluca Zambrotta, Deco, Edmílson a Ronaldinho - hráči, ktorí boli opornými stĺpami herného systému Franka Rijkaarda. Systému, ktorý však prestal fungovať. Guardiola ponechal jadro tímu okolo Carlesa Puyola, Xaviho, Andrésa Iniestu, Victora Valdésa a Lionela Messiho, ktoré doplnil posilami Seydouom Keitom, Gerardom Piquém, Martínom Cáceresom, Danim Alvesom a Alexandrom Hlebom.

"Opatrný" vstup do súťaže a následná spanilá jazda

Guardiolov novozostavený tím sa ukazoval v príprave v dobrom svetle, no vstup do ligy bol pre mužstvo okolo Puyola miernym vytriezvením. Prehra v Numancii 0:1 a následná remíza 1:1 na Nou Campe so Santanderom boli pre katalánsky klub nelichotivé výsledky. Už predtým prišlo zakopnutie v odvete predkola Ligy majstrov, keď po domácom triumfe 4:0 prehrali "Blaugranas" na ihrisku Wisly Krakow 0:1. Z tábora Barcelony sa aj napriek týmto výsledkom ozývali pozitívne ohlasy na tréningové metódy Guardiolu a pohoda sa onedlho preniesla aj na ihrisko. Po dvoch nevýrazných výkonoch v prvých dvoch kolách prišiel debakel Gijónu 6:1 na jeho ihrisku a následných ďalších osem výhier v rade.

Ďalšia prehra Barcelony prišla až v "El Derbi Barceloní" na vlastnom ihrisku v 24. kole. Barça sa v 9. kole usadila na prvom mieste tabuľky a odvtedy až do konca súťaže sa jej ostatní súperi pozerajú iba na chrbát. Uprostred sezóny mala Barcelona na konte úctyhodných 50 bodov, keď stratila iba sedem bodov a utvorila tak nový rekord Primery División v počte bodov v prvej polovici súťaže.

Čo na to rivali?

Výbornými výkonmi urobila Barcelona ostatným súperom v La Lige sezónu skutočne frustrujúcou. Vysoký bodový náskok na čele tabuľky bol veľkým sústom pre všetky tímy vrátane najväčšieho konkurenta Realu Madrid. Ten sa v lete zbavil hráčov ako Júlio Baptista a Robinho a namiesto nich nedokázal pred sezónou okrem Rafaela van der Vaarta prilákať žiadne väčšie mená. Takže o nejakom posilnení majstrovského kádra nemožno v prípade "Los Blancos" hovoriť. Skôr naopak. Práve to je okrem výbornej práce Guardiolu v Barcelone príčina toho, že si títo dvaja tradičný konkurenti v španielskej lige tak výrazným spôsobom vymenili garde na čele súťaže.

Kvalitatívny rozdiel kádrov sa prejavil aj vo vzájomných dueloch. Oba zápasy "El Clásico" vyhrala Barcelona, najprv doma 2:0 a následne v rekordnom zápase po fantastickom výkone na Štadióne Santiaga Bernabéu v pomere 6:2. Real sa síce dokázal priblížiť v marci Barcelone na rozdiel iba štyroch bodov, no náskok Kataláncov sa opäť začal zväčšovať a po streleckom vzplanutí v Madride už pochyboval o titule málokto. Bezradnosť mužstva v boji s úhlavným nepriateľom nielen v tomto zápase najlepšie dokumentujú slová kapitána Realu Madrid Raúla Gonzálesa: "Cítili sme sa absolútne bezmocní. Veľmi bolí takto prehrať. Bojovali sme až do konca, ale narazili sme na lepší tím. Nevedeli sme si pomôcť. Barcelona má titul vo vrecku a sú celkom zrejmé dôvody na to, prečo sú tam, kde sú."

Prečo Barcelona a čo ju čaká ďalej?

Ako to, že sa katalánsky klub dokázal pozviechať v tak neuveriteľne krátkom čase z minulosezónneho neúspechu a hneď prvý ročník s novým trénerom premenil na minimálne jeden z najlepších v 110-ročnej histórii klubu? Josep Guardiola totiž prepracoval štýl mužstva, ktorý tu zostal po Frankovi Rijkaardovi. Ten sa zjavne dostal s tímom do slepej uličky, hra Kataláncov prestala byť natoľko efektívna ako predtým, obranná súhra stratila svoju spoľahlivosť a to sa muselo prejaviť na rozkolísaných výsledkoch mužstva.

Toto všetko dokázal Guardiola odstrániť v neuveriteľne rýchlom čase a nevídane efektívne. Hoci sám vyhlasuje, že pozná jediný štýl hry a tou je ofenzíva, postavil mužstvo na nohy aj v zadných radoch. Vedľa Rafaela Marquéza etabloval na stopérskom poste svoju čerstvú posilu z Manchesteru United, silovou hrou oplývajúceho Gerarda Piquého a počet odžaných gólov v sieti Victora Valdésa klesol v tejto sezóne oproti tej minulej o štvrtinu. Najväčšiu pozornosť však púta ofenzívna sila mužstva, ktorá sa aj napriek predaju takých hviezd ako Ronaldinho či Deco zvýšila výrazným spôsobom. Všetci z ofenzívneho tria Henry - Eto`o - Messi zvýšili viditeľne svoju streleckú potenciu a Barcelona má dve kolá pred koncom možnosť prekonať rekord Realu Madrid, ktorý v ročníku 1989/90 stihol streliť v priebehu súťaže 107 gólov. Splnený cieľ skórovať aspoň štyrikrát v dueloch proti Pamplone a na ihrisku La Corune tak môže klub definitívne poslať na historický piedestál Primery División.

A čo ďalej? Bude Barcelona aj naďalej kraľovať španielskemu futbalu? Priblíži sa jej Real Madrid kvalitou kádra a predvádzanej hry? To je síce viac menej vo hviezdach, no isté predpoklady možno predsa len vyrieknuť. Káder mužstva by nemal prejsť nejakým výrazným oslabením. Tak etablovaný klub, akým Barcelona bezo sporu je, sa nemusí obávať hráčskych odlivov. Členovia kádra majú pred sebou ešte množstvo výziev, finančné hľadisko sa tiež nejaví byť problémom. Guardiola pri kormidle dokázal už v priebehu prvého roku svoje nesporné manažérske, trénerské aj psychologické kvality a už za niekoľko mesiacov bol schopný vybudovať kostru mužstva, ktoré nemalo v nasledujúcom období minimálne v Španielsku konkurenciu.

V Reale síce pred voľbami prezidenta klubu lietajú povetrím všakovaké mená budúcich posíl, no skutočnosť ukáže až reálna budúcnosť v nasledujúcich týždňoch či mesiacoch. Mužstvo sa nachádza v miernom útlme, ktorý však nie je nijak vážny. Správne Ramosove rozhodnutia podporené finančným zázemím veľkoklubu by mohli Real vyšvinhnúť do pozície, z ktorej bude pokus o zhodenie "Barcy" z piedestálu možný. V Španielsku je totiž Real Madrid jediným klubom, ktorý momentálne Barcelone môže konkurovať.